Mia: Z izby som vyšla iba keď som si šla po jedlo. Trápila som sa kvôli nemu. Stále som nevedela pochopiť, prečo plačem za zvieraťom. Veď to bolo len zviera! Ale prečo?... Dneska je to presne 5 dní čo sme ho vypustili. Nezniesla som to... Chcela som sa zabiť. Všetko bolo pripravené . Keď v tom niekto zazvonil. No dobre tak otvorím... V dverách stal krásny tmavovlasý chlapec. Zase som cítila ten pokoj, a to teplo ako pri tom vlkovi. Znova som bola šťastná.
Sei: V našom klane sa môžu vlci vzhľadom premeniť na človeka. Ľudia ich potom vidia podľa toho akú majú dušu... Prešiel som okolo tých mužov bez toho aby ma videli ako vlka. Totiž to keby vedeli že som vlk, už by ma nevideli ako človeka. Tak teda... Prišiel som až ku jej dverám. Zaklopal som. Keď som ju videl, zistil som, že mi stálo za to odísť z klanu a žiť medzi ľuďmi.
Mia: Povedal mi že sa tu len dnes presťahoval. Vraj chcel žiť sám. Povedal mi že sa volá Sei. Sei Minsaki. Sei má 17. Opýtal sa ma či mu neukážem mesto. Jasné že som povedala áno. Tiež sa opýtal na moje meno a vek...
Sei: Povedal som jej niečo o mne. Bál som sa že sa vyľaká. Veď predsa ma vôbec nepoznala.. No teda áno ale v ľudskej podobe nie. Volá sa Mia Yummi. Hm.. Yummi.. Je to zlaté meno. Má 15. Je o 2 roky mladšia ako ja ... Opýtal som sa jej či by mi neukázala mesto. Bol som šťastný keď povedala áno.
Mia: Najprv sme šli na zmrzlinu. Rozprávali sme o našich životoch. Teda ja som rozprávala... Keď som sa ho na to opýtala, rýchlo zmenil tému. Nakoniec som to vzdala. Ukázala som mu celé mesto. Nakoniec sme sa dostali ku lesu kde som našla toho vlka. Dokonca aj na to isté miesto... Hovorila som mu o ňom. Vošli sme do lesa. Často tadiaľ chodia ľudia. Je to tu turistické miesto. No ale len časť lesa. Druhá časť lesa je neprístupná. Žije tam veľa zvierat. Všimla som si že je Sei nervózny. Preto som mu rozprávala tunajšie legendy. Taktiež so mu rozpráva legendy o vlkoch. Vtedy sa upokojil.
Sei: Rozprávala mi o jej živote. Býva so staršou sestrou. Jej rodičia skoro vôbec nie sú doma. Jej sestra má 18. Volá sa Yukata Yummi. Prechádzali sme pri lese. Keď sme vošli do lesa začal som sa báť. Bál som sa že ma niekto z klanu nájde. Mia by sa mohla vystrašiť.... Asi si všimla že som nervózny. Začala mi rozprávať tunajšie legendy. Začala rozprávať aj legendy o vlkoch. Skoro všetky boli pravdivé. Našťastie Mia legendy berie ako príbehy. Inak by ma rýchlo odhalila.
Mia: Chcela som mu ukázať chatu. Nachádzala sa na konci turistickej časti lesa. Patrila dedkovi. Dedko... dedko bol dosť posadnutý legendami o vlkoch. Hovoril že to je pravda a že to dokáže. No... no raz sa stratil v lese a už sa nevrátil... Otvorila som dvere do chatky. Vdýchla som tu vôňu. Už som tu dlho nebola. Roztiahla som závesy a pustila svetlo dovnútra. Pustila som rádio. Hrali klasickú hudbu. Sei ma vyzval k tancu. Cítila som sa ako na bále. On bol môj princ...
Sei: Šli sme k nejakej chate. Tú chatu som poznal.... Rád som tam chodil s kamošmi... Najhoršie však bolo otvoriť dvere. Tie pacičky sú také nešikovné. Bál som sa že ma tu nájde klan. Predsa len sme tu zvykli loviť. Tento krát som nespravil tú chybu a nedával som najavo svoju nervozitu. Mia zapla rádio. Bola to vhodná chvíľa na to aby som ju vyzval k tancu.