close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Mia & Sei 3. časť

28. března 2014 v 22:04 |  Poviedky
~ Na ďalší deň~
Mia: Tento deň som mohla zaradiť ako ďalší úmorný strávený deň v škole. Zo školy som išla rovno domov. Ľahla som si na gauč a zapla telku. Tak ako vždy pozrela som si svoj obľúbený seriál a šla spať. Zobudila som sa na to že niekto zvoní. Zabalená v deke som vstala z gauča a šla otvoriť dvere. Bol to Sei. Cítila som sa trápne keďže mi tá deka spadla a on uvidel moje gaťky. Taktiež aj preto lebo moje vlasy boli strapaté. Zabalila som sa naspäť do deky a rukami si učesala svoje neposlušné vlasy. Povedal, že práve prišiel zo školy. Divné..bolo 5 hodín po obede, asi ho nechali po škole alebo mal poobedné vyučovanie. Opýtal sa ma či by som s ním zajtra nešla von. Samozrejme že som súhlasila. Sme kamaráti no a ja ho mám rada. On odišiel a ja som šla ďalej spať.
Sei: Po tom, ako som ju odprevadil domov..no nemal som kam ísť. Nemohol som ísť späť za klanom, keďže som si vybral život medzi ľuďmi. No a týmto som prišiel o svoj domov. Keď som sa len tak potuloval po meste, počul som ako na mňa niekto volá. Bol to asi 60-ročný muž. Bol to starý, zhrbený dedko so sivými vlasmi. Niekoho mi pripomínal. No aj napriek tomu som si ho nevšímal. On neprestával. Nakoniec ma presvedčil a ozval som sa mu. "Vĺčik? Čo tu robíš? Nebodaj chceš žiť medzi ľuďmi...Tiež žijem takto, a preto ti pomôžem. Začiatky sú vždy ťažké...Alebo, máš snáď kam ísť? Ešte som ťa tu nevidel budeš nový..Určite nemáš kam ísť. Poď za mnou...neboj sa. Neublížim ti." tak vravel. Veril som mu keďže som naozaj nemal kam ísť. A tiež aj preto lebo vedel že som vlk. Ráno som musel ísť do školy. Ten pán ma donútil. Vysvetlil ako to tam chodí. Opýtal sa ma čo by ma bavilo a vybavil mi štúdium na tej škole. Budem biologik. Vraj to je človek ktorý skúma prírodu. Hodilo by sa mi to keďže sám som zviera. Deň v škole bol veľmi dlhý. Podľa slnka som zistil že bude asi pol piatej. Kým som prišiel za Miou bolo už päť hodín. Otvorila mi dvere. Bola celá zakrytá v deke. Potom jej tá deka spadla a no..nemala na sebe nohavice. Začervenala sa a aj ja, ale to si asi nevšimla. Strašne som s ňou chcel ísť znova von, aby som jej povedal že ju..no..že ju milujem. Teda myslím že to č k nej cítim je láska. Nie..ja to viem. Hovorí mi to inštinkt. Keď som sa jej na to opýtal - to že či so mnou nepôjde vonku - súhlasila a ja som celý šťastný išiel domov. Ten domov ku tomu starkému. Keďže tam je teraz môj domov.
Mia: Toto ráno sa mi lepila smola na päty. Keďže dneska šla sestra do práce skôr, stalo sa niečo také, že som zaspala. Stalo sa mi to prvý krát preto som trochu spanikárila. Keď som sa chcela napiť čaju, vyliala som si ho rovno na oblečenie. Na prezlečenie som však už nemala čas. Dala som si nato rýchlo nejaký sveter a utekala do školy. V škole zase matikárka dala prepadovku zo zlomkov. Veľmi mi tie zlomky nejdú a preto neočakávam dobrú známku. Z odpovede z biológie som dostala za päť, a na projekt z dejepisu som úplne zabudla. Je zvykom že keď deň začne zle tak , tak aj skončí. Dnešok bol však výnimkou. Pred školou ma čakal Sei. Povedal mi že v škole skončil skôr a rozhodol sa ma počkať. Odniesla som si veci domov a šli sme von, tak ako sme boli dohodnutý. Prechádzali sme sa po parku. Prišli sme k stromu zamilovaných. Hovorí sa mu tak preto, lebo tu sa začali všetky manželstvá a vzťahy. Ja však na také povery neverím...Ale mohla by som keďže mi Sei, pod tým stromom povedal, že ma miluje. Samozrejme bola som trošku v šoku, ale tiež ho milujem. Keď už začal tak som sa priznala aj ja. Myslím že sa začervenal.
Sei: Na to vstávanie do školy si budem musieť zvyknúť. V klan som takto skoro vstával iba vtedy, ak bola rada na mne s ranným lovením. Hm.. Keď na to takto spomínam to lovenie mi šlo. Teda bol som najlepší. Dúfam že im môj odchod nijak neuškodil. V škole mi to ide. Je to ľahké ak ste vlastne zviera. Vyučovanie sa mi skončilo skôr, keďže
o jednej mali všetci učitelia poradu. Rozhodol som sa počkať Miu pred školou. Šli sme do parku. Bol tam strom o ktorom mi hovoril ten starký. Je to vraj strom zamilovaných. Nechápem prečo ten názov. Je to len obyčajná čerešňa. Síce ich v tomto štáte veľa nerastie, a myslím že v tomto meste je jediná. Pod tou čerešňou som jej vyznal svoje pocity. Ona mi ich opätovala. Bol to krásny deň. Ani som netušil že sa môže tak rýchlo zvrtnúť.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa


Komentáře

1 Už to vieš? :D Už to vieš? :D | 31. března 2014 v 21:34 | Reagovat

Ehm .. No .. Je to dlhšie čo je pozitívum .. Ale nepáči sa mi, že sa poznajú tak krátko a už sa do seba zamilovali .. Vyzerá to, akoby si tú poviedku chcela rýchlo ukončiť :D A ešte ... on si vybral život s ľuďmi, takže už sa nemôže premeniť na vlka?

2 Mia Mia | Web | 1. dubna 2014 v 17:27 | Reagovat

[1]: Takže...Može sa "premeniť" na vlka keďže je vlk. Lenže už sa nemôže vrátiť k svojej smečke. Pretože sa vzdal života ako vlk a to je pre vlkov..hm..ponižujúce. Proste beru ľudí ako nízko inteligentné tvory.. :D Snáď ti toto vysvetlenie pomohlo milá Timka :P

3 Timka -.- :DDD Timka -.- :DDD | 1. dubna 2014 v 20:03 | Reagovat

[2]: Ty sockeň a ja som chcela nech to nezistíš! XDDD

4 Mia Mia | Web | 13. dubna 2014 v 13:55 | Reagovat

Si jediná kto sem chodí C: (Predtým tu bol ešte niekto ale už nechodi)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama