Ďalšie ráno bolo strašne upršané. Mima vyšla von hneď keď prestalo pršať. Prechádzala sa okolo jej školy. V tom uvidela raneného Maisna ležať na zemi. Zavolala sanitku. Keď sanitka prišla, Mima si nasadla tiež. Chcela ostať s Maisnom. Ostala s ním, až do kým ho neprepustili. Pýtala sa na mnoho vecí ale odpoveď nedostala. Ležala na posteli. Začal jej zvoniť mobil.Volal Milan. "Haló?" "Pomooooc!!" "Haló? Čo je čo sa deje?" "Príď sem lebo sa tvojmu kamošovi niečo stane" povedal profesor. Mima si vyhľadala kde sa nachádza Milan. "Nieeee! Je to pasca!!" snažil sa ju upozorniť. "Ticho" okríkol ho profersor. Teraz bola uväznená aj Mima. "Prepáč" povedal ticho Milan. "Nevadi" odpovedala mu Mima. "Tak čo vlastne chceš?!" pokračovala. "Chcem aby si vedela pravdu! Už nemá zmysel to skrývať!" odpovedal profersor. "Á, čo sa mám dozvedieť?" "Áh, napríklad prečo Maison dišiel z centrále. Prečo vás zachránil aj keď ho tam neposlali. A prečo bol v ten deň pri mne!" pokračoval profesor "Tak pekne po poriadku...
Anketa
Páči sa vám môj blog
| Áno, veľmi. |
| Celkom, mohla by si na tom popracovať |
| Nie, horší som nevidel/a |
| Ešte neviem |