close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Let's Fight - 1. časť

31. května 2014 v 23:28 | Mia |  Poviedky
HRA
"-Game completed. You win-"
"Yeh! Zase som vyhral! Kto je tu pán? Hmm? Ja!" tresol po stole a od radosti zvýskol. "Miláčik! Večera je na stole." Z dola sa ozýval ženský hlas. "Jasne mami." Kývol rukou do vzduchu "Ale najprv si pozriem či nie je nová hra." Odvrkol. "Dota.. to ma už prestalo baviť. SevenWorlds, to som už vyhral. Tristan, tú som prešiel tisíc krát." Mrmlal si pod nos. "Zutachi Ichio!!Okamžite poď dole!" - "Však idem!!" Po tom čo sa Zutachi navečeral, hore v ľavo mu začala blikať nová správa pred očami. "Zutachi! Ty ten NeuroLinker nikdy nevypneš!" Napomenula ho mama s kuchynským nožom v ruke. "Dobre mami, vypnem to! Len ma s tým nezabi..."..."Ale hneď ako vojdem do izby, si to zapnem" Pomyslel si zlomyseľne. Hneď ako Zutachi vošiel do izby, zapol si Neurolinker. Klikol na blikajúcu ikonku správy. V správe sa písalo : Let's Fight! - "Jou! Vyšla nová hra!" - Príďte navštíviť naše nové servery ešte dnes! Pre stiahnutie hry, kliknite sem! "Poď sem beby! Čakal som na teba večnosť!!.. Ah, dobre.. minútu. Dám si ťa sťahovať, a ráno, keď vstanem, sa spolu budeme hrať, na gamera a hru!"
V HRE
"Zutachi, vstávaj. Je pol jednej!" Vtrhla mu do izby mama, ako každý boží deň. Zutachi sa len prevalil na druhý bok, a spal ďalej.
"Zu-ta-chi~ "Zutachiho mama sa tíško a nenápadne presunula k Zutachiho posteli. "Vstávaj!!" Zobrala mu paplón a zostrčila ho z postele. Zutachi sa rýchlo prebral, prudko otvoril oči a postavil sa na nohy " Hra!"Vyvrieskol po celej izbe a rútil sa na stoličku. " Ah... Zutachi, to myslíš vážne? Dole v jedálni máš raňajky, už skoro studené a ty si tu ideš hrať znova nejakú hru?" Vydýchla si mama, rukou si utrela pot na čele a šla preč. Zutachi si ju naďalej nevšímal. "Prihlasovacie meno...heslo. Mám to!" Zutachi zavrel oči a ocitol sa v neznámom prostredí -očividne v hre. Okolo neho bola kopa budov na ktorých odpočívali hráči. Zutachi sa vybral po cestičke ktorá viedla boh vie kam. Chodilo sa mu ťažšie, ako v hrách, ktoré hral pred tým. "Táto hra bude sakra ťažká" Vydýchol si a pokračoval ďalej v chôdzi.
ZOZNÁMENIE V HRE
Cestou stretol malého, krásneho zajačika. "Poď sem maličký!" Chcel ho pohladiť. Zajačik sa však premenil na krvilačnú príšeru. Vzhľad mal však ako priemerný hráč. Mal brnenie sivo rúžovej farby. Uši mu viseli ako bíglovi. Miesto pravej ruky mal katanu a vznášal sa asi 2mm nad zemou. Zutachi, preto že bol ešte neskúsený začal utekať. Utiekol až do starého, opusteného mesta. Zajačik už však do toho mesta nemohol vojsť. V tom meste bolo veľa duchov. Boli na úrovni 2. levelu. Bolo priam nemožné pre Zutachiho ich zničiť. V tom sa zjavil z kríkov neznámi hráč. Vyzeral priateľsky a hlavne, zabil všetkých duchov ktorý chceli zaútočiť na Zutachiho. Chytil Zutachiho za ruku a povedal: "Utekaj lebo ťa tu zabijú. Toto je zóna bojov. Vidím že si nováčik preto som sa rozhodol ťa zaučiť. Budem tvoj "rodič" " Netrvalo dlho kým sa Zutachi naučil bojovať. Jedného dňa sa Yuki - Zutachiho rodič- rozhodol ukázať Zutachimu súboj. Yuki napísal niekomu v jeho zozname priateľov. On so súbojom súhlasil. Dohodli sa že sa stretnú v mestečku Auklahorm za 5 minút.
PREHRA
Yuki dorazil na dohodnuté miesto v Auklahorme. Pred očami sa mu zjavila tabuľka : "Player BloodRose invites you to a fight" Yuki sa trochu zarazil, pretože svojho kamaráta, čiže BloodRose-a tam nikde nevidel. Jednoducho súboj prijal.
Oblasť v malom meste Auklahorm sa sfarbila do svetlo tyrkysovej farby. Yuki sa zmätene obzeral po stranách. Strach sa premietal v každých úzkych uličkách naokolo. Sám Yuki sa nestíhal obzerať po opustenom námestí tak rýchlo, aby mohol bezpečne reagovať na hocijaké napadnutie.
"Grh..." Zaškrípal nepatrne zubami od zlosti, no zrazu naň za jeho chrbtom niekto vyskočil. Yuki nestihol včas zareagovať na zaútočenie. Už sa aj chcel otočiť a zaútočiť na svojho proti bojovníka, no čo sa len zapamätal, ocitol sa na zemi s bolesťami. Na Yukiho tvári sa zjavil zlomyseľný úškrn a pomaly sa zdvíhal zo zeme. "Dlho sme sa nevideli. Vidím, že si po tom čase zosilnel, kamarát môj" BloodRose so svojím tmavo-červeným brnením a mečom miesto ľavej ruky pristúpil k nemu a cez špicatú helmu dodal "Máš pravdu, otec." Yukov protihráč sa uškrnul a rýchlo na to sa rozbehol za Yukim s vystretou ľavou rukou. Yuki si na obranu presunul svoje mohutné, obrnené ruky pred seba a snažil sa ostať v kľuke. Nakoniec sa ocitol chrbtom o stenu budovy a s čepeľou prepichnutou cez brnenie v hrudi.
BloodRose sa začal zlomyseľne smiať svojím hrubým hlasom, až sa mu len tak ramená mykali. No z ničoho nič sa prestal smiať, a pozrel sa Yukimu priamo do očí.
"No čo? Čo urobíš teraz? Hh?! Nechci mi povedať, že na teba tento raz nemám. Nie si o nič lepší ako ja! Už sa nikdy v živote neopováž nazvať ma tvojím synom."
BloodRose vážnym hlasom prehovoril a vytiahol svoj meč z Yukiho hrude. Yuki dopadol priam na zem.
"Myslím, že už nemá zmysel sa tu s tebou hrať." BloodRose sa otočil Yukimu chrbtom a pomalým krokom smeroval k stredu námestia. Yuki zdvihol hlavu pred seba a z celých síl sa snažil postaviť. Nakoniec, keď sa mu to podarilo, teleportoval sa na miesto, kde kráčal jeho rival, akurát v opačnom uhlu. Čo najrýchlejšie, aby BloodRose nestihol reagovať, nadvihol nohu a z celých síl ho kopol do brucha.
Jeho protihráča len tak prehlo, ako gumovú hračku, a odkoplo až niekde k vedľajšej stene budovy, po ktorej sa len kĺzal smerom k zemi.
"No, tým.. by som si nebol až tak istý. Nepodceňuj ma, synu." Prehovoril Yuki a onedlho hľadel BloodRose-ovi na sklonenú hlavu. Popritom sa pozrel na svoje body života. Popravde mal iba 10HP, takže bol v riadnom nebezpeči.
Priklonil sa k svojmu synovi, pri čom dúfal, že nie je až v tak veľkom ohrození života... No v tom.
"O tom pochybujem." Yuki iba začul v okolí jeho hlas, počul zvuk, ktorý naznačoval, že sa mu míňaju body života. Počul hysterický výkrik Zutachiho. No videl iba tmu.
BloodRose-ov meč, sa zapichol do Yukiho hrude.
"Už je koniec. Toto je moja odplata. Moja bolesť, ktorú som prežíval celú večnosť. Od vtedy, čo si nás opustil. Uži si to, Otec."
EXPENIE
"Sakra!" vyhŕkol Zutachi a kopol do kameňa. "Fajn! Prišiel som o svojho rodiča. Vlastne o jediného kamaráta v tejto hre. Ani som sa ho neopýtal na kontakt. Pravdepodobne sa už nikdy nestretneme." Sklamaný Zutachi by spravil čokoľvek aby znova videl svojho otca. To však bolo nemožné. Jediný spôsob ako ho vidieť bol, nájsť ho v realite. Zutachi na úrovni tri sa nemohol rovnať BloodRosovi ktorý bol na úrovni desať. Musel si nejako zvýšiť svoju úroveň. Jediný spôsob bol vyhratý boj. No však prehratý súboj znamenal zníženie úrovne. Ak by prišiel o všetky svoje úrovne musel by v hre skončiť. Tak isto sa hra dala prehrať ak by vám životy klesli na nulu, to sa však často nestávalo. Aj napriek tomu aký bol Zutachi hráč, nebol najlepší. V tejto hre bolo veľa hráčov ktorých nepoznal a boli lepší ako on. Niekoľkokrát skoro prehral hru. Nakoniec sa rozhodol zvoliť si taktiku. Bola krutá ale on strašne túžil po pomste. V hre si našiel priateľov, zistil ako bojujú a tak vedel ako ich poraziť. Počkal, kým budú na nízkej úrovni a povedal im, že ich nechá vyhrať aby si zvýšili úroveň. Inými slovami využíval hráčov ktorý mu verili a ktorý si mysleli že sú kamaráti.
Po niekoľkých mesiacoch strávených v hre a veľa zabitých kamarátov, sa mu konečne podarilo získať úroveň 10. "Konečne! A teraz sa môžem pomstiť."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama