Mia: Veľmi ma zaujímalo kde býva. Vlastne ani som veľmi nevedela kto to je. Zamilovala som sa len do jeho očí. Dúfam že jeho oči nesklamali. Teda nie. Aj napriek tomu čo sa všetko stane, jeho oči nesklamali. Zamilovala som sa správne.
Po dlhom prehováraní mi nakoniec ukázal kde býva. Pravdepodobne nebýval sám aj keď hovoril že to je jeho dôvod prečo sa sem presťahoval. Možno nezvládol platiť nájomné, alebo niečo také. Sadli sme si oproti seba a rozprávali sme sa. Rozprával mi o jeho rodine a ja zase o svojej. Dozvedela som sa, že má napríklad brata a maličkú sestru. Neskôr som sa dozvedela aj niečo viac. Asi tak o šiestej podvečer, niekto vošiel do vnútra. Toho pána som poznala. Bol to môj dedko. Samozrejme chcela som vysvetlenie ale dedko zase začal o tých legendách s vlkmi. Zdôrazňoval poveru o tom ako dokážu vlci zmeniť svoj vzhľad na ľudský. Bolo mi to trápne ale... Dokonca...Vedel všetko o tom vlkovi ktorého som našla pri lese. Dokonca mal ten vlk rodinu ako Sei. Nakoniec..veľmi ma to zaskočilo...povedal že Sei je ten vlk... Samozrejme neverila som tomu. Tie povery sú vymyslené sú to len...rozprávky. Ale... Čo ak.
Sei: Mia chcela vedieť kde bývam. Bola neodbytná. Nakoniec ma prehovorila. No a to bola moja chyba. Všimol som si že starký nie je doma. S Miou sme sa rozprávali o našich rodinách a podobne. O šiestej prišiel starký. Chcel som mu to vysvetliť no on sa len pozrel na Miu - asi ju poznal - a začal hovoriť o našich - vlčích - tradíciách..teda tunajšie pravdivé legendy o vlkoch. Nakoniec začal hovoriť o mne a mojej rodine. Dúfal som že to Mia pochopí zle. Nechcel som aby o mne vedela že som vlk. No však...Aj napriek tomu že to brala za smiešne a vymyslené..zaváhala. Pochopil som to.
Mia: Odišla som. Potrebovala som byť sama aby som spracovala tieto informácie. Nechcela som tomu veriť..veď je to priam nemožné....ale dedko by nikdy neklamal. Túlala som sa po meste dlhšiu dobu. Nakoniec som sa rozhodla ísť do chatky v lese. Potajomky a nenápadne som nakukla do okna. Bol tam Sei a nejaký vlk. Rozprávali sa spolu teda sa skôr hádali. Prešla som ďalej ku dverám. Asi ma spozorovali keďže na chvíľku bolo ticho. Otvorila som dvere.
Sei: Šiel som si prevetrať hlavu do lesa aby som sa ukľudnil. Stretol som tam brata. "Tak čo bráško" spustil " Páči sa ti ľudský život? A čo tá...Vieš tá tvoja frajerka...Mia sa volá nie? Ako sa má ona?" So starším bratom sme sa nikdy nemali radi. Teda ja som ho mal rád, bol mojim vzorom, ale on ma nenávidel, alebo skôr mi vždy závidel. Otec - vodca našej smečky - ma vždy dával do popredia a pripravoval ma na to že raz budem vodcom smečky ja. Na môjho brata kašlal aj napriek tomu že bol starší ako ja. "Má sa dobre. A ako sa darí tebe? Nemal by si byť šťastný že sa staneš vodcom smečky ty?"
"Ako ťa mohlo niečo také absurdné napadnúť? V očiach nášho otca som nič. Keď si odišiel vyhodil ma." Brat bol pekne nahnevaný. Bál som sa že ma zabije. Vošli sme do chatky, veď viete ktorej. Pokračoval: "Vždy som bol ten zlý a ty ten dobrý. Mohol som robiť čokoľvek. Ak by som sa rozhodol žiť ako človek, tak ako ty, nebolo by to moje rozhodnutie ale hanba! Mohol by si zomrieť!" Vonku bolo počuť kroky. Cítil som Miin pach. "Tak čo? Ide tvoje dievča?" Brat podišiel k dverám. Mal taký diabolský výraz v tvári. "Počkať... Čo to?" Otvorili sa dvere a Mia vošla dnu.
"Ako ťa mohlo niečo také absurdné napadnúť? V očiach nášho otca som nič. Keď si odišiel vyhodil ma." Brat bol pekne nahnevaný. Bál som sa že ma zabije. Vošli sme do chatky, veď viete ktorej. Pokračoval: "Vždy som bol ten zlý a ty ten dobrý. Mohol som robiť čokoľvek. Ak by som sa rozhodol žiť ako človek, tak ako ty, nebolo by to moje rozhodnutie ale hanba! Mohol by si zomrieť!" Vonku bolo počuť kroky. Cítil som Miin pach. "Tak čo? Ide tvoje dievča?" Brat podišiel k dverám. Mal taký diabolský výraz v tvári. "Počkať... Čo to?" Otvorili sa dvere a Mia vošla dnu.