Mia: Prebudila som sa v nemocnici. Sei sedel vedľa mňa a... Držal mi ruku! Začal sa usmievať. A tak trochu sa aj červenal. Za ním... Za ním bola moja sestra! "Tak čo krpec... Si červená ako strecha našich susedov." Čože? Červenám sa? Och to je trapas. Od hanbi som sa radšej skryla pod perinu. " Sestrička moja vylez lebo ti tvoj priateľ nepovie prečo si tu..." Samozrejme že som vyliezla. Chcela som zaplniť to prázdne miesto v mojej hlave. Sestra odišla a Sei spustil.
Sei: Môj brat na ňu zaútočil! Ako to len mohol spraviť? Samozrejme som sa na neho vrhol tiež. Zakusol som sa mu rovno do krku. Spadol na zem vedľa Mii a nehýbal sa. Ja... Ja som ho zabil. Na zemi bolo veľa krvi. Začal som panikáriť. Zabiť brata je iné ako uloviť zajaca. Je to iné ako zabiť niekoho z inej smečky v bitke. Je to zločin. Podišiel som k Mii. Dýchala. Zobral som ju na chrbát a utekal do nemocnice. Bola strašne ďaleko a dokonca aj na mňa to bolo veľa. Pred nemocnicou som odpadol. Muselo to vyzerať komicky.
Zobudil som sa vedľa Mii. Je taká zlatá keď spí. Prisunul som si stoličku k jej posteli a chytil som ju za ruku. Asi tak po hodine sem prišla aj jej sestra. Rozprávali sme sa ako inak o Mii. Zaskočilo ma keď som zistil že o nás vie. O nás vlkoch. Vraj nás zvykla ako malá sledovať. Asi bola veľmi dobrá keďže si ju nikto nevšimol... Som si tým istý lebo ak by si ju všimli museli by sme zmeniť miesto. No možno ju naschvál prehliadali.
Bolo asi pol jedenástej v noci, keď sa Mia zobudila prvýkrát. Pravdepodobne ani nevnímala že je hore. Druhýkrát sa zobudila niekedy o 8 ráno. Bola taká nádherná (*poznámka autora: Práve som si predstavila Miu strapatú so slinou tečúcou z jej úst *). Samozrejme som jej musel porozprávať všetko čo sa stalo.
Zobudil som sa vedľa Mii. Je taká zlatá keď spí. Prisunul som si stoličku k jej posteli a chytil som ju za ruku. Asi tak po hodine sem prišla aj jej sestra. Rozprávali sme sa ako inak o Mii. Zaskočilo ma keď som zistil že o nás vie. O nás vlkoch. Vraj nás zvykla ako malá sledovať. Asi bola veľmi dobrá keďže si ju nikto nevšimol... Som si tým istý lebo ak by si ju všimli museli by sme zmeniť miesto. No možno ju naschvál prehliadali.
Bolo asi pol jedenástej v noci, keď sa Mia zobudila prvýkrát. Pravdepodobne ani nevnímala že je hore. Druhýkrát sa zobudila niekedy o 8 ráno. Bola taká nádherná (*poznámka autora: Práve som si predstavila Miu strapatú so slinou tečúcou z jej úst *). Samozrejme som jej musel porozprávať všetko čo sa stalo.
Mia: Rozplakala som sa. Niečo tak strašné sa stalo len kvôli mne. Samozrejme teraz som 100% verila tým "legendám" a všetkému okolo toho. Nahol sa ku mne a...
Sei: ...pobozkal som ju. Bolo to jediné čo ma napadlo. Chcel som ju upokojiť. "Neobviňuj sa." keď som to povedal mala prekvapený výraz v tvári. "Tušil som to. Tento tvoj výraz to len potvrdzuje. Pozri sa, môj brat nebol práve najsvätejší. Veľmi žiarlil a mal aj prečo. Otec si ho pomaly ani nevšímal...Ja som bol ten koho otec miloval. Tak mi chcela nejako ublížiť. Prvýkrát ma napadol pri love. Asi mu to nestačilo a chcel mi ublížiť ešte viac. Tak ťa chcel zabiť." Mohol by som jej to povedať... Teraz je šanca. "Vieš...Mám ťa rád inak ako kamarátku..." "Áno!" odpovedala skôr ako som stihol položiť otázku! Ach tá telepatia.
